Odborníci sa obávajú o osud vlkov na Slovensku, v Británii vyhynuli pred tristo rokmi

Podľa odhadov odborníkov na Slovensku bolo vlani na jeseň približne 270 až 400 vlkov spolu s mláďatami. Vlčia svorka sa nedávno objavila aj v Žiarskej doline.


LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Stopy vlčej svorky zbadal Pavol Gavlák v Žiarskej doline asi dvesto metrov nad autobusovou zastávkou. „Tipujem, že vlkov bolo minimálne šesť. Na Vyšnej Rovni sa ich stopy skoncentrovali, asi tam mali zhromaždisko,“ hovorí strážca správy TANAP­u.


Na snehu boli viditeľné jamky od ich zadkov a krížom-krážom samé vlčie stopy. „Musel som ich minúť len tesne. Kým som fotografoval stopy, pobehovali niekde blízko, dokonca sa mi zdalo, že ich počujem. Keď som podišiel vyššie, našiel som úplne čerstvý a mäkký trus, ešte sa z neho parilo. Starší trus by na snehu a v mraze určite zmrzol.“


Vlky ho priviedi na Slovensko


Pozorovaniu a skúmaniu vlkov na Slovensku sa už jedenásť rokov venuje aj Robin Rigg z Liptovského Hrádku. Hovorí, že to boli práve vlky, ktoré ho na Slovensko priviedli. Vo Veľkej Británii, odkiaľ pochádza, vlky vo voľnej prírode totiž nežijú. Vyhubili ich pred tristo rokmi.


Robin Rigg založil s kamarátmi Spoločnosť pre výskum, vzdelávanie a spolužitie s prírodou Slovak Wildlife Society najskôr ako anglickú spoločnosť a neskôr ako občianske združenie. Robia rôzne projekty týkajúce sa predovšetkým vlkov a medveďov.


„Chápeme, že mnohí ľudia majú z nich strach alebo na nich pozerajú ako na škodcov. Snažíme sa preto nájsť riešenia najčastejších problémov spolužitia ľudí a šeliem, zvýšiť úroveň vedomostí verejnosti a poopraviť často skreslené predstavy ľudí o vlkoch a medve­ďoch,“ povedal Rigg.


Slovenské vlky podporuje britská nadácia


Slovak Wildlife Society už dva roky pracuje na projekte Sčítanie vlkov na Slovensku. Podporuje ho britská Nadácia Wolves and Humans Foundation - Nadácia pre vlky a ľudí.


„Podľa našich odhadov na Slovensku bolo vlani na jeseň približne 270 až 400 vlkov spolu s mláďatami. Legálnym aj ilegálnym lovom a prirodzeným úbytkom toto číslo však klesá do konca zimy, hovorí Robin Rigg.


Veľmi dôležité bolo zistenie, že až štyridsať percent vlkov máme spoločných so susednými štátmi, prevažne s Poľskom. Priemerná hustota vlkov na Slovensku je jeden až dva vlky na sto štvorcových kilometrov. V Bielorusku žije dokopy asi dvetisíc vlkov, v Rumunsku a Španielsku podobne. V Poľsku ich počet odhadujú na šesťsto, v Taliansku na päťsto.


„Od detstva počúvame rozprávky, v ktorých je vlk často zobrazený ako zlý a nebezpečný tvor. Nie je preto prekvapujúce, že aj mnohí dospelí ľudia majú z vlka strach,“ vysvetľuje Rigg.


Vlk je veľmi inteligentný, spravidla opatrný a plachý. Pred človekom najčastejšie utečie alebo sa skrýva.


Mýtus o zlom vlkovi


Robin Rigg hovorí, že nikdy nepočul o tom, že by vlk pre hlad napadol človeka.


„Je to mýtus. Možno dávno v minulosti, keď boli iné podmienky a častejšie sa vyskytovala besnota, predstavovali vlky určitú hrozbu. Dnes sa však ľudia vlkov nemusia báť. V druhej polovici 20. storočia sa síce na Slovensku stalo pár prípadov, keď vlk pohrýzol pastiera, keď ho chcel napríklad biť palicou. Ale žeby vlk v zime, keď je hladný, napadol človeka, to som nepočul.“


Online verze: http://www.sme.sk/c/3703203/Svorka-nechala-po-sebe-stopy.html